Poznáte ten pocit, keď idete po dlhom čase do posilky? Po návrate vás všetko krásne bolí. Užívate si to.Máte v tele toľko endorfínov, že ani nemusíte byť masochisti aby sa vám to páčilo.
Ste doslova nadopovaní endorfínami a priblblo sa usmievate. Máte radi celý svet a nič by vám nedokázalo pokaziť túto skvelú náladičku.
Do života vstupuje nepokoj
"Do pi*e, ja to j*bem"
"Tie ku*vy nám zase boli na kontrolu, ako keby sme zneužívali ich peniaze"
"Tak som sa naštvala a..."
Išla na nákup. Tak ako každá žena, keď sa cíti nahnevaná, smutná, veselá. Vlasnte, stačilo povedať iba: " Tak ako každá žena..."
Obíjmete ju. Spustí poriadne dlhý monológ o ...Ani neviem o čom. Ospravedlňujem sa vám, ale ja nedokážem vnímať takéto bludy dlhšie ako tri sekundy. To sa mi "podarí" až pri večeri.
Utrpenie pokračuje
Vieš, že hentá si zlomila nohu? Tamten sa údajne obesil. Keby tam počas kontroly bola tamtá ženská, no nechcem si ani len predsaviť ako by to dopadlo!
WTF???
Úplne nepodstatné veci. Neovplyvníte ich, ale trápia vás. Teda, len ak si ich pripustíte. Žiaľ moja mama si ich pripúśťa až moc.
 |
| Za komáčov si boli "ľudia" bližší |
Povedal som jej nech to nerozoberá, že tým len ubližuje sebe a svojim blízkym. Odpoveďou mi bolo, že ona to nerieši
"...ale za komunistov bolo asi lepšie ako teraz. Bola väčšia sloboda slova. Vieš vygoogliť rádio Viva...?" :(
